Len počas jeho života sa v Ríme vystriedalo jedenásť cisárov! Aj to svedčí o úpadku, v ktorom sa jedinými hodnotami a nástrojom na utíšenie plebsu stalo obilie a život spočívajúci v nákladnej zábave. Veď len takto mohli mať cisári od ľudu aký taký pokoj, keď mu oči zalepili hrami a ústa zapchali chlebom. Iuvenalis si uvedomoval veľmi správne, že to rímskemu ľudu prinesie v konečnom dôsledku len nešťastie, veď čoraz viac sa o svoje miesto pod slnkom bili pokrytectvo, výstrednosť a skazenosť... Najsledovanejšími hrami, boli gladiátorské zápasy (munera gladiatoria). A tu sa dostávame nepochybne k jednej z najvzácnejších dominánt Ríma, ku Koloseu. V rokoch 72 až 81 nášho letopočtu ho dali postaviť príslušníci cisárskej dynastie Flaviovcov (preto bolo nazvané Amphitheatrum Flavianum). Jeho stavbu začal cisár Vespasianus, pokračoval v nej ako cisár jeho starší syn Titus a počas vlády mladšieho Domitiana bola dokončená. Domitianus bol veľkým obdivovateľom hier a umenia, no ako imperátor nepriniesol svojej krajine rozkvet, len oslabenú ekonomiku a morálku. Amfiteáter bol postavený na mieste, kde sa predtým rozprestieral Zlatý palác (Domus Aurea) cisára Nerona. Dal si ho postaviť po veľkom požiari, ktorý Rím zachvátil v roku 64. Nero si dal v blízkosti tohto miesta vztýčiť kolosálnu štyridsať metrov vysokú sochu, ktorej právom patril názov Colossus, vystihujúci jej veľkosť a podľa ktorého aj my dnes nazývame Koloseum. Otváracie hry trvali sto dní a počas nich podľa historika Dia Cassia zahynulo až deväťtisíc divých šeliem. Kde bola sloboda zvierat? Koloseum malo kapacitu až päťdesiattisíc divákov, ktorým boli určené miesta na sedenie alebo na státie v závislosti od ich spoločenského postavenia. Títo diváci sa zúčastňovali najkrvavejších hier, aké boli kedy vymyslené. Gladiátori a gladiátorky - boli jednou z inovácií Domitiana, tu bojovali o svoje životy závislí od publika a hlavne od verdiktu často nemilosrdného palca cisára. Pred lúčmi slnka a teplom chránili divákov plátenné plachty natiahnuté nad hľadiskom pomocou stožiarov. Koloseum bolo technicky zložito premyslené. Jeho podzemie tvoril systém tunelov, klietok a iných priestorov, kde sa zdržiavali zvieratá a zápasníci (dnes je ho možné dobre vidieť). Aréna kolosea mala mnoho tvárí, mohla sa stať púšťou, ale aj oázou, mohla sa stať miestom skutočnej námornej bitky... A to vtedy, keď sa naplnila vodou a hlavnými aktérmi boli bojovníci bojujúci na lodiach. Tieto zápasy dostali pomenovanie naumachie. Hry so šelmami sa nazývali venationes. Rimania sa však ani zďaleka nezabávali len takto...